O potrebe vnímať a zdieľať.

Autor: Mária Cetkovská | 14.8.2012 o 10:30 | (upravené 14.8.2012 o 10:38) Karma článku: 7,85 | Prečítané:  389x

V poslednom čase sa viac a viac zamýšľam nad tým, prečo je empatia v dnešnej dobe  tak zatracovaná či potlačená. Dnešná doba nedovoľuje vypovedať svoj názor v práci. .....

 

V poslednom čase sa viac a viac zamýšľam nad tým, prečo je empatia v dnešnej dobe  tak zatracovaná či potlačená. Dnešná doba nedovoľuje vypovedať svoj názor v práci. Ak  prejavíte kolegialitu a tá je nežiadúca - ste odpisaní. Už dlhé roky robím aktivity pre ľudí so zdravotným handicapom, osvetu pre verejnosť v oblasti zdravia a prevencie kožných ochorení v rámci OZ, aj keď moja profesia je pedagóg. Robím to rada a nezištne. Naučilo ma to veľa. Hlavne sa dívať na problémy zo strany toho druhého - no realita mojej každodennej praxe je iná. Kladiem si otázku: „Koľko búrok ešte treba ustáť, aby sme sa na veci vedeli pozrieť aj zo strany toho druhého?"  Čítame samé múdre rady ako zdravo žiť (no ži zdravo, keď nemáš na to), choď si užívať relax (zvlášť keď si časovo obmedzený a peňaženka ti to nedovolí), atď... Stretávam ľudí, ktorí stále pracujú, neutrácajú nazvyš a predsa si to dovoliť nemôžu. A tak je pre nich niekedy obtiažne sa riadiť heslom „V zdravom tele zdravý duch"...a keby aj ako chceli svoj život s handicapom zlepšiť a zmeniť niekedy to nejde... Vieme sa vcítiť a pochopiť to?

A preto mi nedá to nepovedať, že každá ľudská bytosť je jedinečná, o tom asi nik z nás nepochybuje. Spája nás, že sme z mäsa a kostí, že dýchame spoločný vzduch, každý máme svoje plusy a mínusy. Dnes sa do popredia dostáva človek v pojme estetického vnímania  krásna a dokonalosti. Vrodené vady alebo získaný handicap je na obtiaž. Často sa používa pojem postihnutý. No tí, ktorí pracujú a stretávajú sa s ľuďmi, ktorí majú určitý handicap, vedia, že to tak nie je. Že sú to často výnimočné bytosti, plné  citov, emócií, sú nám priateľmi a v našej spoločnosti plnohodnotnými členmi so všetkými svojimi právami.

Každý si vyžaduje individuálny a citlivý prístup. Potreba porozprávať sa s niekým o svojom probléme by malo byť ľudskou vlastnosťou a potrebou.

Lebo podelenie sa o svoju bolesť je polovičnou bolesťou.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Ešte v marci robil v obleku kliky. Železná vôľa urobila z Jana Třísku Američana

Legendárny herec z Obecnej školy sa už v Česku necítil doma.

ŠPORT

Expert: Sagan je ako rocková hviezda cyklistiky

MS môže pokojne vyhrať aj sedemkrát, myslí si.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.


Už ste čítali?